Počasie
Vyhľadávanie
História obce
Do roku 1248 štvrtina desiatku kapušianskych farníkov patrila miestnemu farárovi, tri štvrtiny jágerskemu biskupovi. Od r.1248 si túto časť desiatku privlastnil kráľ. Pri tejto príležitosti vznikla najstaršia správa - prvá písomná zmienka o Kapušanoch, ktoré ako to vyplýva z obsahu listiny jestvovali už skôr. Je zrejmé, že už odvtedy tu jestvoval kostol i fara.
Kapušany ležali pri križovatke krajinských ciest. Z cesty od Prešova do Bardejova sa tu oddeľovala vetva tiahnuca sa na východ od údolia Tople. Pri Kapušianskej bráne sa nepochybne z iniciatívy kráľa zaviedlo vyberanie mýta v 12. storočí. Od platenia boli oslobodení poddaní kláštora Križovníkov v neďalekom Chmeľove od r.1212 a mešťania z Hanušoviec od roku 1332.
Už v 14. storočí sa v Kapušanoch nepochybne konali trhy lebo začiatkom roku 1410 boli v kráľovskej kancelárii charakterizované ako mestečko. Trh sa konal každú stredu, čo u kráľa Žigmunda vymohol vtedajší panovník Andrej de Kapy. Roku 1418 sa zaslúžil aj o to, že kráľ povolil jarmok aj na sviatok sv. Martina aj každú ďalšiu nedeľu. Z tohto dôvodu boli Kapušany jedinečným mestečkom v Šariši.
Hlavným zamestnaním obyvateľov bolo roľníctvo. V 15. a 16. storočí tu žilo niekoľko rodín remeselníkov a možno dosvedčiť jedného miestneho zlatníka. V tom čase hlavne z dôvodu svojvoľného zvyšovania poddanských povinností mnoho sedliakov opúšťalo svoje pozemky, aby sa vyhlo zemepanským požiadavkám. Z časti sedliakov sa stali železiari. V tom čase možno v Kapušanoch predpokladať aj školu ako súčasť fary avšak prvá doložená škola bola založená až v roku 1890 na mieste dnešnej materskej školy.
Veľkosť Kapušian závisela od počtu sedliackych a železiarskych domácností, pretože každá takáto domácnosť mala svoj dom. V roku 1600 stálo v Kapušanoch 55 obytných poddanských domov. Ak predpokladáme, že v jednom dome žilo 6 ľudí, tak v obci žilo okolo 330 obyvateľov. Koncom 16. storočia tu stál kostol, fara, krčma, škola a mlyn. v 17. storočí väčšiu časť obyvateľstva tvorilo obyvateľstvo železiarske. Mnohé pozemky boli opustené a neobrábané. V druhej polovici storočia sa Kapušany stali bojiskom medzi povstaleckým vojskom Imricha Tökölyho a cisárskym vojskom pod vedením veliteľa Schultza.
Hlavným znakom hospodárskeho a sociálneho vývoja poddaných v 18. storočí bol návrat počtu sedliakov a ich podiel medzi poddanými.
Povinnosti Kapušianskych poddaných k zemepánom v 17. a 18. storočí do roku 1772 neboli stanovené písomne v Urbári, ale tradovali sa podľa požiadaviek zemepánov a miestne obyčaje. Preto bolo nutné vyriešiť vzťah medzi poddanými a zemepánmi. To sa stalo v 70-tých rokoch 18. storočia zavedením tzv. tereziánskeho urbára. Jeho platnosť nastal v roku 1772 a jeho zavedením sa podstatne zmenili druhy povinností poddaných . Pribudlo síce platenie daní, ale znížil sa počet pracovných dní. Dôležitou skutočnosťou bolo, že urbár bol platnou normou nielen pre poddaných ale aj pre zemepánov. Platnosť jeho ustanovení trala do zrušenia poddanstva r.1848.
V r. 1786 sa uskutočnilo prvé sčítanie obyvateľstva. Kapušany mali 628 obyvateľov a 94 domov.
Z ďalšieho súpisu poddaných domácností v r.1828 sa dozvedáme, že v Kapušanoch žilo začiatkom 19. storočia 946 obyvateľov, ktorí obývali 139 domov. Boli to prevažne obyvatelia slovanskí.
Kalendár udalostí
